História

Predpokladá sa, že najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1405. V dokumentoch z obdobia Žigmundovcov sa uvádza, že Štefan Báthory viedol spor o majetok s rodinou Medgyesyovou v Cabove. Medgyesiovci boli zaznamenaní aj pri súpise šľachticov v roku 1754. Ich potomkovia resp. príbuzenská vetva žije v Cabove až dodnes. Podľa Vlastivedného slovníka obcí pochádza prvá písomná zmienka z roku 1410, keď časť obce patrila panstvu Čičva. V roku 1412 bola obec vlastníctvom Čapiovcov zo Sečovskej Polianky. V roku 1492 bol z rodu Čapiovcov majiteľom obce Ambróz.

Rod Stritheyovcov vlastnil obec od roku 1495 a o 50 rokov neskôr v roku 1545 sa menovite uvádzal medzi vlastníkmi Gabriel Strithey. Podľa košického kňaza Petra Alvinczyho a historika Štefana Szamoskozyho rod Stritheyovcov a Bočkaiovcov mal spoločného predka s Čapiovcami zo Sečovskej Polianky, t.j. bána Mika, ktorého nazývali aj comes Šimon. Dôkazom ich potomstva je aj listina z roku 1596, v ktorej Mikuláš Strithey, Mikuláš Bočkai a Soóšovci protestujú proti tomu, aby kráľovský fiškus konfiškoval majetok Krištófa Čapiho.

Ďalším dôkazom je list od Filipa Drugetha napísaný pred rokom 1323, ktorý bol adresovaný vnukom comesa Šimona: „Ladislao et Nicolao et omnibus fratribus corum de genere Syman“. Stritheyovci boli v príbuzenskom vzťahu s rodinou Málczayocvou. Dcéra pravnuka Štefana Málczaya – Benedikta, sa vydala za Ladislava Stritheya. Mali spolu dve dcéry, z ktorých Alžbeta sa vydala za Ladislava Deregnyeya, čím sa príbuzenská vetva Stritheyovcov v Cabove ďalej rozšírila.

Zakladateľom rodu Bočkaiovcov bol Gregor – syn Dionýza a vnuk comesa Šimona, teda Mik bána. Cabov vlastnili Bočkaiovci v 16. a 17. storočí. Mikuláša Bočkaia (1584-1621) uvádza staršia literatúra už v roku 1598. Mikuláš Bočkai získal v roku 1608 od arcikniežaťa Mateja barónsky titul. Neskôr sa stal zemplínskym podžupanom. V roku 1670 sa ako majiteľ obce spomínal jeho syn Štefan (barón, zemplínsky župan, 1647-1672), ktorý sa narodil z manželstva Mikuláša Bočkaia s Juditou Berzeviczyovou. Potomkovia sa v Cabove spomínali ešte v roku 1754.

V roku 1663 mnoho obyvateľov padlo za obeť morovej epidémii. Podľa súpisu v roku 1670 za panovania Bočkaiovcov bol richtárom obce Ján Bukovský. V obci žilo 16 poddanských rodín, medzi nimi 2 mlynári a 2 kožušníci. O 18 rokov neskôr boli poddanské usadlosti opustené, čo potvrdzuje zápis v protokole z roku 1688: „portio in Possione Csabolcz totaliter deserta“. Dongó-Gyárfás Gejza uviedol v historických časopisoch, že obyvatelia Cabova boli pôvodne poliaci, resp. popolštení Maďari.

Cabovskí poddaní obrábali v roku 1670 15,5 usadlostí okrem Maticzáka, ktorý mal v prenájme pol usadlosti. V obci sa nachádzali 2 mlyny aj 4 opustené usadlosti. K obci patrili veľké bukové a dubové lesy. Poddaní orali dvojzáprahom a za stravu museli Bočkaiovcom zaplatiť pol kbelu pšenice.

Obyvatelia Cabova sa zúčastnili stavovských povstaní Štefana Bočkaia a Františka Rákocziho II. V roku 1831 sa obyvatelia obce zúčastnili sedliackeho povstania.

Zo Zemplínskeho kalendára, ktorý sa nachádza v Štátnom archíve v Ujhelyi sa dozvedáme, že pre obyvateľov Cabova vybavoval v rokoch 1896-1913 úradne veci verejný notár Ladislav Fuzešéri na Notárskom úrade v Sečovskej Polianke. V rokoch 1914-1917 bol verejným notárom Jozef Verebélyi a pisárom Henrik Župnik.